Už na úvod priznávam, že je nanajvýš podivné porovnávať relatívne ľahké a úzke skialpové Fischer X-pedition 170 cm (moje predchádzajúce lyže) s takmer freeridovými širšími Movementami 179 cm. Je to však určite zaujímavé a inšpirujúce z pohľadu súčasných majiteľov ľahkých/mäkkých lyží a budúcich nádejných majiteľov niečoho širšieho/ťažšieho ako skialpové šupky. Tak poďme na to.

 

Po troch rokoch strávených s Fišerkami sa naskytla možnosť kúpiť za viac než dobrú cenu Movement Demon Flame 179 cm (model 05/06), neváhal som a po krátkej e-mailovej a telefonickej komunikácii s firmou Boarderking a 3 dňoch čakania sa v obývačke zjavili na prvý pohľad 2 krásne kúsky lyží. Áno, lyže sú krásne len na prvý pohľad, pretože zblízka je prevedenie grafiky dosť slabé – nápis Demon Flame vyzerá, ako keby ho robili vo Worde. Nevidel som nové modely Movement, ale verím, že sa pohli dopredu. Dizajn však nejazdí a preto ma ani netrápi Navyše, nepodarený nápis som neskôr prelepil nevkusnou, vlastnoručne navrhnutou nálepkou aby som sa nemusel pozerať na nepodarené dielo švajčiarskych dizajnérov.

 

Ako fanatický prívrženec viazania Dynafit TLT som bez váhania namontoval moje staré, ale stále jaré Dynafit TLT Comfort. Viazanie s lepším pomerom váha/výdrž/výkon som zatiaľ nenašiel.

 

Ale späť k lyžiam. Na prvý pohľad a omak sú poctivej konštrukcie – poriadne široké hrany, evidentná tvrdosť v priehybe aj v torzii. To boli moje prvé dojmy skúšajúc lyže v ruke. Fišerky v porovnaní s Movementami pôsobili ako blato. Nemohol som sa dočkať prvej skúšobnej jazdy a keďže sa blížil koniec sezóny 06/07, zvolil som za testovací okruh Baranie rohy. Prvý rozdiel oproti Fišerkám bol badateľný pri výstupe – bolo cítiť, že širšie pásy a lyže vážia viac ako staré fišerky. Po pár metroch som si zvykol – daň za podstatne lepšie jazdné vlastnosti je z tohto hľadiska viac než prijateľná (pre info, na digitálnej kuchynskej váhe IKEA vážila jedna Movement lyža dlhá 179 cm cca 1580 g v porovnaní s cca 1350 g Fischer pri 170 cm).

 

Prvé a ďalšie dojmy

 

Prvé preskakované oblúky z pod vrcholu Baraních rohov smerom do sedla ma upozornili, že lyža je o 10 cm dlhšia ako som zvyknutý. Nasledoval zjazd z Baranieho sedla. Po prvých nesmelých oblúčikoch som nabral rýchlosť. Potom väčšiu rýchlosť. Skúsil som veľké oblúky a prekvapilo ma, ako mám všetko pod kontrolou, na Fišerkách by som si to v žiadnom prípade nemohol dovoliť. Veľký oblúk strieda veľký oblúk a ja skúšam ako rýchlo sa dá ísť. Úsmev na tvári prezrádza, že Movementy prevýšili moje očakávania. Na lyžiach sa dalo jazdiť bez problému karvingovou technikou, nebál som sa do nich oprieť. Na Fišerkách som jazdil na hrane schopností lyže a občas aj za hranou

 

Po „expedícii“ na Baranie sedlo som sa na lyže som sa dostal až ďalšiu sezónu (07/08) – Vrátna dolina (výšľap na stanicu lanovky a zjazd dole rozbitým novým snehom), Martinské hole (klasická upravená tvrdá zjazdovka + les so starým hlbokým snehom), Tatry (Bielovodská a Velická dolina).  Skúsil som snáď všetky druhy snehu okrem čistokrvného prašanu. A aké sú moje dojmy? Lyže sú tvrdé a majú radi agresívnu rýchlu jazdu, pomalá jazda im veľmi nesedí, vtedy sa ťažšie lámu do zákruty; to však môže byť dané aj väčšou dĺžkou oproti staršim lyžiam. Bol som prekvapený ako mi lyže diktujú čo mám robiť. Zatiaľ čo pri Fišerkách som si musel strážiť rýchlosť aj pri mierumilovnom jarnom firne a akýkoľvek pokus o rýchlejšiu a agresívnejšiu jazdu bol zabrzdený hneď na začiatku mäkkosťou lyží, na Movementoch som sa nebál pustiť si to priamo dole tvrdou zjazdovkou, pretože som vedel, že lyže ma s rezervou podržia.

 

 

Veľmi dobre si vedia poradiť s tvrdým rozbitým snehom aj s rozmäknutým oraniskom. Dá sa na nich karvovať aj na tvrdej zjazdovke, ale necítia sa tam práve doma – pomerne rýchlo jazdec zistí, kde končí sranda a začína boj o život. Lenže, kto si kúpi Demony na zjazdovku robi chybu –ich miesto je v premenlivých podmienkach vo voľnom teréne, kde ich takmer nič neprekvapí. Jazdec však musí mať dobrú techniku jazdy – Movementy ma hneď upozornia na akékoľvek zaváhanie, alebo nesprávnu techniku jazdy.

 

Lyže som skúšal aj v 20 – 30 cm praÅ¡ane, konkrétne v rakúskych Alpách. Aj keď Demony nie sú práve praÅ¡anové Å¡peciálky, jazdilo sa s nimi dobre – ich dĺžka a šírka ich vÅ¡ak rýchlostne limitujú a zrejme by sa neuživili pri diabolských AljaÅ¡ských zjazdoch ako ich poznáme z freeride videí. Na druhej strane, myslím, že dobrý lyžiar si hlboký sneh užije na akýchkoľvek lyžiach, nielen na lyžiach pripomínajúcich dva snowboardy. Demony sa netvária a ani nie sú určené Å¡peciálne na praÅ¡an. Na to sú v portfóliu Movement Å¡irÅ¡ie kúsky. Nie som síce odborník na lyžovanie v prachovom snehu, ale nemal som dojem, že by relatívne vysoká tvrdosÅ¥ lyže vyslovene vadila pri lyžovaní v hlbokom snehu.

 

Záver a ponaučenie

 

Movementy sú originálne dizajnované a kvalitné lyže s tvrdou náturou. Jazdec musí byť pripravený na dominantnú lyžu, ktorá si nedá len tak povedať. Keď sa ju však podarí presvedčiť, odmení sa dynamickou a bezpečnou jazdou aj na tvrdom snehu/ľade.

 

Budúcim majiteľom odporúčam pripraviť sa na otázky náhodných okololyžyjúcich typu „čo sú to za lyže?“, „to je čo za značka?“, „to sú také freeridové lyže?“. Z vlastnej skúsensosti môžem odporučiť montáž viazania Dynafit (aj keď ja som ho vďaka chybnej montáži z lyže vytrhol, naštastie s dalo sa to opraviť) – určite to nie je lyža výhradne pre ťažké freeridové viazania.

 

Doplňujúce info:

 

Lyže boli testované za nasledovných podmienok:

 

-          viazanie: Dynafit TLT Comfort

-          lyžiarky: Scarpa Matrix Thermoflex

-          jazdec, 180 cm,  77 Kg + ruksak

-          štýl jazdy: dynamický, agresívny (ale zas žiadne divočiny)

 

 

Referencie na stránky

 

http://archive.skireviews.co.uk/en/movement/2006/flame-pro/flame-pro-review.html

http://www.roirecreation.com/brands/Movement/2005/Skis/Flame-Pro.php

http://www.ski-review.com/content/view/81/30/

Vcera cca o 5.45 sme v zlozeni Zuzka, Feri, Jozi, Tomas a Matus nasadli do nevykureneho autobusu v Starom Smokeovci, ktory nas odviezol okolo tatier do Lysej Polany. A to vsetko za Ludovych 63 Sk. (Aby som mohol nastupit do autobusu v taku skoru hodinu, musel som zneuzit sluzby Jozefa, miestneho magnata s realitami a prespat u neho na pohovke v obyvacke (za co mu dakujem a dlzim nejedno pivo. Ostatni ucastnici boli local girl and boys, takze spali vo vlastnych posteliach; aspon dufam)).
A teraz uz nasleduje nudny opis vyletu. Bielovodska dolina (BVD) ma majestatnych 10 km a preto u mna budila respekt – bal som sa ze sa unudim chodzou nudnym lesom. Opak vsak bol pravdou. Vdaka neustalemu striedaniu prostredia (zasnezena asfaltka, lesny chodnik atd.) sme boli nad hranicou lesa skor nez som cakal. A ani to nebolelo. Ak cesta lesom nebola nudna, tak to co nas cakalo nad lesom bola uplna pastva pre oci. Znalci vedia, ze BVD je jedna z najrozsiahlejsich dolin VT – a je to naozaj vidiet. Nejdem to tu romanticky opisovat, snazil som sa to zachytit na fotografiach (nie s velkum uspechom).

Po absolvovani viacerych prahov sme sa dostali na Polsky hreben (uvazovali sme aj nad Prielomom, pripadne Vych. Vysokou ale nevhodne snehove podmienky nas presvedcili, ze to skusime nabuduce). Na Polskom hrebeni nas cakalo nemile prekvapenie: pre nedostatok snehu sa nedalo lyzovat priamo z neho a bolo treba nejako sa dostat k retaziam – tie vsak boli vzdialene asi 6 metrov od hrebena a musel sa najst dobrovolnik s cepinom a mackami, ktory spravi cestu pre ostatnych, hendikepovanych tym, ze macky a cepin nechali doma (uspora vahy:). Tuto heroicku ulohu zvladol bravurne Jozi a na pocudovanie vsetkych to prezil. Po prekonani retazi nam uz nic nebranilo v zlyzovani k Sliezskemu domu. Vlastne nam trosku branil nedostatok snehu – museli sme obchadzat kamene a travnate useky. Ale tam kde sneh bol, kvalitou nas vobec nesklamal – bol to novy, trosku ufuknuty prasan na tvrdych pololadovych platniach. Znie to zle, ale na lyzovanie to bola celkom paradicka, za predpokladu ze sa clovek vedel trafit na ten prasan.

Na zaver zopar postrehov:

• Cely vylet na nas nezasvietilo slnko napriek tomu ze bol krasny slnecny den! Preco? Cela dolina bola cez den v tieni. Aspon sme neprihoreli.
• Feri za cely den zjedol jeden jogurt Activia a jednu tycinku, pricom ani po vylete neprejavoval znamky hypoglykemie a blizkej smrti hladom. Pre porovnanie, ja som zozral: 2x sendvic z pumpy, 2x chleby lepenace, 1x snickers supersize, 4x nejaka cokoladova oplatka a 1x banan – pochopitelne, ani to mi nestacilo a bol som stale hladny.
• Feri je chodiaca tatranska encyklopedia – okrem toho, ze pozna vsetky vrcholy (aj tie co su len na tajnych mapach NATO) a na pockanie kresli do snehu podrobne mapy tatier aj s vrstevnicami a kamzikmi, pozna aj vsetky nadmorske vysky a roky zalozenia jednotlivych vrcholov. Inak povedane, mapa a GPS sa v jeho pritomnosti stavaju nepotrebnymi relikviami. Okrem toho je to bujak, co nosi hore kopcom lyze aj svojej nastavajucej. Keby mi ho nebolo luto, skusil by som mu dat aj moje lyze, vyzeralo to tak, ze by nebol pre neho problem vyniest ich.
• Dakujeme vsetkym, co vcera v BVD neboli, takze sme robili stopu (nad pasmom lesa) a dolina posobila dojmom nedotknutosti.

Urcite sa vratime.

A ti, co docitali az sem mozu kliknut na tento odkaz a pozriet foto z vyletu.

Dalsie fotky z vyletu ma vo svojej galerii jeden z ucastnikov vyletu, Jozi. Fotky su tu.