Zatial len foto. Report neskor.

Vcera som prehovoril rodicov + manzelku + malu Elu aby sme skusili ist na Ziarsku chatu. Prehovorit sa mi podarilo a preto sme sli.

Hore bola vyborna lyzovacka, slnko, dobry sneh v dostatocnom mnozstve. Ela bez ujmy prezila cestu na chatu a spat a ja som bez ujmy prezil cestu do Smutneho sedla a spat.

Bez ujmy to takmer nebolo, pretoze ked som sa rutil po zaverecnych rovinkach pod terasou smerom na chatu, zrazu pocujem panicky vykrik “LANOOOOOO!!!”. A naozaj, zrazu asi 10 metrov predo mnou vidim natiahnute 2 lana zo stareho vleku. Vo vyske asi 80 cm. Lahol som v rychlosti na zem a podarilo sa mi v relativne velkej rychlosti lana podist. Po par gymnastickych ukonoch (za jazdy), pocas ktorych som si trosku vykrutil rameno sa mi to podarilo ustat. Po tomto zazitku si kladiem nasledovne otazky:

• preco je tam stale natiahnute lano, aj ked vlek uz par rokov nefunguje?
• ked uz tam to lano je, preco nie je oznacene stuzkami?
• v doline sidli horska sluzba – cakaju mladenci na to, kym sa na tom lane niekto dokladne omota a budu mat robotu?

Ak niekoho zaujima snehova situacia, tak: cesta od parkoviska kompletne vysnezena, dolina ma idealne snehove podmienky, vsetko je krasne lyzovatelne. Sneh je rozny. Vacsinou nafukany cerstvy, ale sadnuty vplyvom slnka, miestami trosku tazsi – to vsetko na tvrdom poklade. Takze je potencial na laviny, ale zalezi od orietnacie a sklonu. Ja som ziadnu spadnutu lavinu nevidel. Celkovo vsak mozno povedat, ze podmienky su velmi dobre! Oplati sa ist.

Foto z akcie je tu: http://picasaweb.google.com/kuchynanet/ZiarskaDolina

Vcera cca o 5.45 sme v zlozeni Zuzka, Feri, Jozi, Tomas a Matus nasadli do nevykureneho autobusu v Starom Smokeovci, ktory nas odviezol okolo tatier do Lysej Polany. A to vsetko za Ludovych 63 Sk. (Aby som mohol nastupit do autobusu v taku skoru hodinu, musel som zneuzit sluzby Jozefa, miestneho magnata s realitami a prespat u neho na pohovke v obyvacke (za co mu dakujem a dlzim nejedno pivo. Ostatni ucastnici boli local girl and boys, takze spali vo vlastnych posteliach; aspon dufam)).
A teraz uz nasleduje nudny opis vyletu. Bielovodska dolina (BVD) ma majestatnych 10 km a preto u mna budila respekt – bal som sa ze sa unudim chodzou nudnym lesom. Opak vsak bol pravdou. Vdaka neustalemu striedaniu prostredia (zasnezena asfaltka, lesny chodnik atd.) sme boli nad hranicou lesa skor nez som cakal. A ani to nebolelo. Ak cesta lesom nebola nudna, tak to co nas cakalo nad lesom bola uplna pastva pre oci. Znalci vedia, ze BVD je jedna z najrozsiahlejsich dolin VT – a je to naozaj vidiet. Nejdem to tu romanticky opisovat, snazil som sa to zachytit na fotografiach (nie s velkum uspechom).

Po absolvovani viacerych prahov sme sa dostali na Polsky hreben (uvazovali sme aj nad Prielomom, pripadne Vych. Vysokou ale nevhodne snehove podmienky nas presvedcili, ze to skusime nabuduce). Na Polskom hrebeni nas cakalo nemile prekvapenie: pre nedostatok snehu sa nedalo lyzovat priamo z neho a bolo treba nejako sa dostat k retaziam – tie vsak boli vzdialene asi 6 metrov od hrebena a musel sa najst dobrovolnik s cepinom a mackami, ktory spravi cestu pre ostatnych, hendikepovanych tym, ze macky a cepin nechali doma (uspora vahy:). Tuto heroicku ulohu zvladol bravurne Jozi a na pocudovanie vsetkych to prezil. Po prekonani retazi nam uz nic nebranilo v zlyzovani k Sliezskemu domu. Vlastne nam trosku branil nedostatok snehu – museli sme obchadzat kamene a travnate useky. Ale tam kde sneh bol, kvalitou nas vobec nesklamal – bol to novy, trosku ufuknuty prasan na tvrdych pololadovych platniach. Znie to zle, ale na lyzovanie to bola celkom paradicka, za predpokladu ze sa clovek vedel trafit na ten prasan.

Na zaver zopar postrehov:

• Cely vylet na nas nezasvietilo slnko napriek tomu ze bol krasny slnecny den! Preco? Cela dolina bola cez den v tieni. Aspon sme neprihoreli.
• Feri za cely den zjedol jeden jogurt Activia a jednu tycinku, pricom ani po vylete neprejavoval znamky hypoglykemie a blizkej smrti hladom. Pre porovnanie, ja som zozral: 2x sendvic z pumpy, 2x chleby lepenace, 1x snickers supersize, 4x nejaka cokoladova oplatka a 1x banan – pochopitelne, ani to mi nestacilo a bol som stale hladny.
• Feri je chodiaca tatranska encyklopedia – okrem toho, ze pozna vsetky vrcholy (aj tie co su len na tajnych mapach NATO) a na pockanie kresli do snehu podrobne mapy tatier aj s vrstevnicami a kamzikmi, pozna aj vsetky nadmorske vysky a roky zalozenia jednotlivych vrcholov. Inak povedane, mapa a GPS sa v jeho pritomnosti stavaju nepotrebnymi relikviami. Okrem toho je to bujak, co nosi hore kopcom lyze aj svojej nastavajucej. Keby mi ho nebolo luto, skusil by som mu dat aj moje lyze, vyzeralo to tak, ze by nebol pre neho problem vyniest ich.
• Dakujeme vsetkym, co vcera v BVD neboli, takze sme robili stopu (nad pasmom lesa) a dolina posobila dojmom nedotknutosti.

Urcite sa vratime.

A ti, co docitali az sem mozu kliknut na tento odkaz a pozriet foto z vyletu.

Dalsie fotky z vyletu ma vo svojej galerii jeden z ucastnikov vyletu, Jozi. Fotky su tu.